Strašidelný les

To, že máme na konci ulice strašidelný les, by sa naši dvojnožci nikdy nedozvedeli, keby sme im to my chlpáči neprezradili. Dvojnožkiňa chodí venčiť Elinku presne k tomu lesu. Fionka miluje prechádzky a Lejduška ich ide postrážiť, aby do toho lesa nevošli. Vyskočí na posledný múrik a spustí taký krik a plač, aby sme sa rýchlo vrátili, že sa Elinka zabudne vypišať.

Elinka ešte do žiadneho lesa nevošla, taký má strach, že ju pri výletoch mladá musí strčiť do tašky a niesť.

Ja, Aladarko, statný obézny britský kocúr, som sa na ten strašidelný les išiel s nimi pozrieť. Z lesa však vybehla Lea, veľký čierny labrador, a pustila sa za mnou. To už okrem Lejdušky na múriku vrešťala aj dvojnohá. Ja som nabral rýchlosť triskáča a smial sa Leuške spoza plota.

Dvojnohá si mylne myslela, že po takom šoku sa na ulici viac neukážem, no ja som sa vybral zas. V poslednom domčeku býva krásny rotvajler Bongo, čo sa zaľúbil do našej Elinky a stále za ňou plače. Začal som sa mu pretŕčať okolo plota, takže od zlosti skoro vyvalil plot. Ja som tiež vrčal a robil mačací chrbát, nech vie, kto je na ulici pánom. Dvojnohá sa nám vyhrážala, že nás bude s Lejduškou v čase venčenia zamykať doma, lebo vie, že bez nej záhradku neopustíme. Trošku nám aj nadávala, že nie sme takí poslušní ako Smudli a Jony, čo vždy čakajú za našou bráničkou.

Nabudúce napíšem, ako si labrador Lea adoptovala malé mačiatko a ako sa o neho vzorne stará.

Sdílejte!  |  O sdílení

7 komentářů

Reklama
Reklama