Som dobrý!

Že som dobrý, o tom viem dávno. Ale konečne si to zasa raz potvrdila aj panička.

Pred Štedrým dňom došla z práce, kde vraj naháňala nejaké termíny. Neviem, ako vyzerajú a prečo pred ňou utekajú, ale zjavne ju tá naháňačka vyčerpala. Držala si hlavu a vravela, že jej asi praskne. Už bez toho nevyzerá nič moc, tak som si povedal, že by sme to nemali riskovať. Zobrala si ma do náruče, vraj „tak sa ukáž, terapeut“. Chvíľu som intenzívne terapeutoval chrápaním, potom mi bolo už teplo, tak som zliezol vedľa nej na sedačku. Zosunula sa ku mne a položila si na mňa hlavu, akokeby som bol vankúš. Normálne by som ju za to asi zakusol, aj som to chvíľku zvažoval (a aj ma po očku sledovala, bo v hĺbke duše sa toho aj sama obávala), ale potom som zacítil, že má v tej hlave fakt ako pred výbuchom. Tak som si vzdychol, zapriadol a držal. Slastne vydýchla a v okamihu naozajstne zaspala. Cítil som, ako jej v hlave víria domotané myšlienky. Aby som jej to spestril, vložil som jej tam aj obrázok, ako v tlame prenášam Elišku po záhrade. Aspoň po prebudení bude mať nad čím rozmýšľať, hehe. Spala len pár minút, potom precitla, ešte chvíľku si vychutnala to, že sa môže so mnou tak túliť, potom si sadla. A bolesť hlavy bola fuč. Úplne. No nie som dobrý?

Akurát voľačo mrmlala o nejakom divnom sne o mne a Eliške... :)

Sdílejte!  |  O sdílení

9 komentářů

Reklama
Reklama